Zákon 979 z 31. decembra 1982


ZÁKON 979 Z 31. DECEMBRA 1982
Publikované v G. U. n. 16, S.O. z 18. januára 1983
(Ustanovenie o ochrane mora)

HLAVA I.
Programové pravidlá

Článok 1 - Všeobecný plán obrany mora.

Minister obchodného loďstva realizuje politiku zameranú na ochranu morského prostredia a prevenciu škodlivých účinkov na morské zdroje a po dohode s regiónmi poskytuje informácie o všeobecnom pláne obrany mora a morských zdrojov. morské pobrežia pred znečistením a ochranou morského prostredia, platné pre celé územie štátu, pričom sa zohľadňujú štátne a regionálne programy aj v súvisiacich záležitostiach, adresách spoločenstiev a medzinárodných záväzkoch.
Tento plán, ktorý trvá najmenej päť rokov, schvaľuje výbor CIPE.
Rovnakým postupom sa prijímajú všetky úpravy a zmeny, ktoré môžu byť potrebné v súvislosti s orografickým, mestským, hospodárskym a ekologickým vývojom pobrežia.
Plán pobrežia usmerňuje, podporuje a koordinuje zásahy a činnosti na obranu mora a pobrežia pred znečistením a ochranou morského prostredia podľa plánovacích kritérií a so zvláštnym dôrazom na predikciu potenciálne nebezpečných udalostí a zásahy potrebné na ich vymedzenie. akonáhle sa určia, čeliť im.
Na účely vypracovania plánu minister obchodného námorníctva oznamuje jednotlivé územné celky návrhom plánu týkajúceho sa príslušného územia. Do 60 dní od oznámenia minister obchodu Merchant Marine vypočuje Medziregionálnu poradnú komisiu uvedenú v článku 13 zákona č. 281, s cieľom definovať a koordinovať pozorovania a návrhy samotných regiónov, ktoré prispejú k vytvoreniu plánu.
Do nasledujúcich 30 dní musia regióny každopádne vyjadriť svoje motivované varovanie pred návrhmi ministra obchodného loďstva. Pokiaľ regióny neposkytnú v uvedenom termíne, postupuje minister obchodného námorníctva autonómne.
Minister obchodnej námornej dopravy taktiež reguluje výkon námorných a hospodárskych činností v teritoriálnych vodách a vo vonkajších morských oblastiach podliehajúcich vnútroštátnej jurisdikcii po konzultácii s Radou na ochranu mora pred znečistením ustanovenou dekrétom predsedu Rady ministrov zo 4. októbra 1979 (2).

HLAVA II
Dozor nad morom

Článok 2 - Realizácia plánu. Dozor a záchrana na mori.

Pri plnení úloh uvedených v článku 1 a pri zabezpečovaní dozoru a záchrany na mori minister obchodnej námornej dopravy:
do) zriadenie služby na ochranu morského životného prostredia, ako aj pobrežný dozor a intervencie na účely prevencie a kontroly znečisťovania mora;
b) posilnenie dozornej a námornej záchrannej služby vykonávanej zborom prístavných správ;
c) zriadenie, po dohode s ministrom obrany, dozornej služby nad námornými a hospodárskymi činnosťami vrátane rybolovu, ktoré podliehajú vnútroštátnej jurisdikcii v oblastiach nachádzajúcich sa za vonkajšou hranicou teritoriálneho mora (3); v prípade potreby môže táto služba integrovať službu uvedenú v písmene b) vyššie.
Služba námornej ochrany životného prostredia, dozor a záchrana na mori, uvedené v písmenách a) ab), fungujú v súlade so službami poskytovanými na danom území as ich prispením.

Článok 3 - Sieť na pozorovanie kvality morského prostredia

Na účely uvedené v článku 2 písm. A) minister obchodných lodí zorganizuje sieť na pozorovanie kvality morského prostredia a vhodný systém dozoru nad činnosťami prebiehajúcimi pozdĺž pobrežia, a to aj na účely vykonávania služby uvedené v článku 2 písm. b), neustále spojené s operačnými strediskami, ktoré budú pôsobiť v námorných oddeleniach, ktoré sa majú nachádzať v oblastiach najviac postihnutých námornou dopravou, a s centrom pre všeobecnú koordináciu a zber údajov na vnútroštátnej úrovni.
Na zriadenie a fungovanie siete na pozorovanie kvality morského prostredia využíva ministerstvo obchodného loďstva tiež štruktúry a zamestnancov Ústredného ústavu pre vedecký a technologický výskum, ktorí sa uplatňujú na morský rybolov podľa čl. 8, L. 17. februára 1982, č. 41.
Pozorovacia sieť vykonáva pravidelné kontroly morského prostredia s detekciou oceánografických, chemických, biologických, mikrobiologických a komoditných údajov a všetkého iného potrebného na boj proti znečisťovaniu každého druhu a na správu pobrežných pásiem, ako aj na ochranu, aj z ekologického hľadiska morských zdrojov.
Pre systém dohľadu nad činnosťami prebiehajúcimi pozdĺž pobrežia sú zriadené operačné strediská v týchto oblastiach:
1) Mari Ligure a Alto Tirreno;
2) Stredný a dolný Tyrhén;
3) Vody Sardínie;
4) Vody na Sicílii;
5) Iónsky a Dolný Jadran;
6) Horný a Stredný Jadran.
Umiestnenie námorných oddelení, v ktorých sa nachádzajú operačné strediská, je upravené vyhláškou ministra obchodných lodí (4).
Operačné strediská zhromažďujú a spracúvajú všetky údaje pochádzajúce z Národného koordinačného centra a z úradov, orgánov a správ v oblasti kompetencie týkajúcej sa činností prebiehajúcich na mori a zasielajú zhromaždené údaje do národného koordinačného centra uvedeného v v nasledujúcom odseku, ako aj úradom, orgánom a správe oblasti pôsobnosti na účely operačných zásahov.
Národné stredisko pre všeobecnú koordináciu a zber údajov je zriadené pri Ústrednom inšpektoráte pre ochranu mora uvedenom v článku 34 nižšie.
Zhromažďuje, spracováva a koordinuje údaje prenášané z periférnych operačných stredísk alebo od iných správ a sprístupňuje ich príslušným úradom na účely operačných zásahov.
Všetky údaje zverejňuje ten istý inšpektorát prostredníctvom osobitného vestníka.
Vyhláškou ministra obchodného námorníctva sa prijímajú potrebné opatrenia na vybavenie národného koordinačného centra a periférnych centier vybavením vhodným pre úlohy a služby ustanovené v tomto zákone, ako aj pre fungovanie samotných centier a sieť na pozorovanie kvality morského prostredia.
Pokiaľ ide o výdavky na organizáciu a prevádzku služieb uvedených v tomto článku, celkové výdavky vo výške 25 miliárd Lire sú povolené na obdobie rokov 1982 a 1985, ktoré sa majú zahrnúť do odhadu výdavkov ministerstva obchodného loďstva podľa kvót, ktoré určia finančné zákony uvedené v článku 11 zákona z 5. augusta 1978, č. 468.
Podiel vzťahujúci sa na rok 1982 je stanovený na 1 500 miliónov lír.

Článok 4

V prípade preventívnych a kontrolných zásahov proti znečisťovaniu, ktoré sú uvedené v písmene a) predchádzajúceho článku 2, výstavba alebo nákup alebo prenájom (5) alebo v každom prípade použitie, aj na základe osobitnej dohody, plavidiel s vlastnosťami zvláštnej manipulácie a rýchlosti dopravných prostriedkov a vlekov.
Vyššie uvedené lode, lietadlá a vozidlá musia byť štruktúrované a vybavené na núdzové operácie, na zber a neutralizáciu znečisťujúcich látok, na ochranu ľudského života na mori v prípade potreby, ako aj na všetky ďalšie technicky nevyhnutné operácie. možné v prípade núdze.
Až do stavby alebo kúpy lodí uvedených v predchádzajúcom odseku alebo v prípade preukázania núdze alebo nevyhnutnosti je možné dočasne prenajať potrebné jednotky.
[Pri výstavbe, nákupe alebo prenájme jednotiek uvedených v prvom odseku, s relatívnym vybavením a vybavením, sú celkové náklady 40 000 miliónov lír povolené na obdobie rokov 1982 - 1985, ktoré je potrebné zahrnúť do odhadu výdavkov Ministerstvo obchodného loďstva podľa kvót, ktoré budú určené vo finančnom zákone uvedenom v článku 11 zákona č. 468. Časť vzťahujúca sa na rok 1982 je určená v líroch 14 000 miliónov.] (6)
Na čistenie kalovej a balastovej vody a na umývanie cisternových vozidiel predpísané dohovorom IMCO ustanoveným v Londýne v roku 1973, bez ohľadu na ustanovenia zákona z 8. apríla 1976, č. 203 môže minister obchodného námorníctva ustanoviť dohovory, ktoré nebudú trvať dlhšie ako 10 rokov so subjektmi, ktoré riadia špeciálne postavené a vybavené plavidlá na zber a úpravu uvedených materiálov, ako aj na účely uvedené v druhom odseku a ktoré povinnosť okamžite poskytnúť tieto lode námornému orgánu na účely opatrení na predchádzanie a kontrolu znečisťovania uvedených v článku 2 písm. a).
V takom prípade sa v čase podpísania dohody poskytuje príspevok nepresahujúci 15 percent nákladov na stavbu lode vrátane príslušenstva a vybavenia.
V prípade nedodržania záväzkov prijatých v dohode minister obchodu Mercantile Marine vyhlási prepadnutie poskytnutého grantu s následnou povinnosťou zainteresovanej strany vrátiť podiel príspevku zodpovedajúci zostatkovému obdobiu dohody, zvýšený o úrok rovný diskontnej sadzbe platnej v deň zabavenia, zvýšený o dva body.
Povinnosť vrátiť celý príspevok plus úrok vypočítaný spôsobom uvedeným v predchádzajúcom odseku zostáva v každom prípade nedotknutá, ak sa prepadnutie oznámilo pred uplynutím piatich rokov odo dňa poskytnutia príspevku.
Relatívne zaťaženie predstavuje kapitola 8051 odhadu výdavkov ministerstva obchodného loďstva na rok 1982 (7).

Článok 5

Posilnenie dozornej a záchrannej služby na mori uvedené v článku 2 písm. B) sa zabezpečí výstavbou alebo nákupom námorných jednotiek, ktoré sa majú registrovať vo vojenských námorných rámcoch a ktoré sú vhodné na použitie aj pri pobrežnej plavbe a v nepriaznivých podmienkach. poveternostné podmienky, vysokorýchlostné vozidlá, ako napríklad krídlové krídla alebo iné vhodné prostriedky, ako aj lietadlá, ktoré sa majú registrovať v štátnom zozname vojenských lietadiel.
Na získanie uvedených námorných jednotiek, ako aj vyššie uvedených vozidiel a lietadiel s potrebným vybavením a vybavením, sú na obdobie rokov 1982 - 1985 povolené celkové výdavky vo výške 60 000 miliónov Lire, ktoré sa majú zahrnúť do odhadu výdavkov. Ministerstva obchodného loďstva podľa kvót, ktoré budú určené vo finančnom zákone uvedenom v článku 11 zákona č. 468.
Podiel vzťahujúci sa na rok 1982 je stanovený na 6 000 miliónov lír.

Článok 6

Zriadenie dozornej služby uvedenej v článku 2 písm. C) sa uskutoční výstavbou alebo nákupom námorných jednotiek a lietadiel, ktoré sa majú zaregistrovať v námorných rámcoch a v registri vojenských lietadiel štátu, ktoré majú: charakteristiky a technické požiadavky, napríklad také, aby uvedené vozidlá boli vo svojej koordinovanej štruktúre vhodné na vykonávanie dlhodobých operácií na mori a aby zabezpečili potrebnú rýchlosť zásahov alebo schopnosť hliadkovať v námorných častiach v krátkom čase.
Námorné jednotky a lietadlá musia byť tiež projektované a vybavené na záchranu v pobrežných oblastiach a na boj proti znečisťovaniu životného prostredia.
Technické a prevádzkové vlastnosti vozidiel, ktoré sa majú získať, určí vyhláška ministra obchodného loďstva po dohode s ministrom obrany.
Vyhláška bude vydaná do dvoch mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.
Na získanie vyššie uvedených prostriedkov, s relatívnym vybavením a vybavením, sú celkové výdavky 120 000 miliónov Lire povolené na obdobie rokov 1982 - 1985, ktoré sa majú zahrnúť do odhadu výdavkov ministerstva obchodného námorníctva podľa kvót, ktoré budú určené v zákone o financiách. uvedené v článku 11 zákona č. 468.
Podiel vzťahujúci sa na rok 1982 je stanovený na 8 000 miliónov lír.

Článok 7

Na účely získania prostriedkov uvedených v článkoch 4, 5 a 6 môže minister obchodného námorníctva využiť rady Generálneho riaditeľstva pre námornú výstavbu, zbrane a vyzbrojovanie ministerstva obrany.
Vyhláškou ministra obchodného loďstva možno po dohode s ministrom obrany vypracovaním zmluvných technických špecifikácií a technickej pomoci pri stavbe vyššie uvedených prostriedkov poveriť to isté generálne riaditeľstvo.
Rozpočtové prostriedky ustanovené v článkoch 4, 5 a 6 sa každoročne upravujú vo finančnom zákone uvedenom v článku 11 zákona č. 468.

Článok 8

Projekty a zmluvy, ako aj koncesné listiny a dohody o vykonaní prác, ustanovení a dodávok týkajúcich sa implementácie článkov 3, 4, 5 a 6, a to až do celkovej výšky 500 miliónov lír, bez ohľadu na spôsob, ktorým bola udelená cena, sú schválené príslušnou správou bez povinnosti preventívnych stanovísk vyžadovaných platnými predpismi.
V prípade podnikania uvedeného v predchádzajúcom odseku v hodnote presahujúcej 500 miliónov lír je súhlas výboru, ktorému predsedá minister obchodného loďstva alebo ním poverený podtajomník a ktorý pozostáva z:
1) predseda Najvyššej rady námorníckeho karanténu;
2) predseda Vrchnej rady ozbrojených síl, námorná sekcia;
3) štátny advokát určený generálnym advokátom štátu;
4) hlavný riaditeľ námornej oblasti a prístavov ministerstva obchodnej námornej dopravy;
5) generálny riaditeľ lodnej dopravy ministerstva obchodných lodí;
6) generálny riaditeľ navigácie a námornej dopravy ministerstva obchodného loďstva;
7) generálny riaditeľ námorného rybolovu ministra obchodného loďstva;
8) generálny riaditeľ výstavby, zbraní a námornej výzbroje ministerstva obrany;
9) generálny riaditeľ priemyselnej výroby ministerstva priemyslu, obchodu a remesiel alebo jeho zástupca;
10) vedúci Generálneho inšpektorátu prístavných úradov;
11) vedúci technickej inšpekcie ministerstva obchodného loďstva;
12) úradník ministerstva financií s kvalifikáciou nie nižšou ako generálny riaditeľ.
Na práci výboru sa podieľa aj riaditeľ odboru civilnej ochrany alebo jeho delegát.
Funkcie tajomníka výboru vykonáva úradník určený ministrom obchodnej námornej dopravy, ktorému pomáhajú dvaja zamestnanci toho istého ministerstva.
Členovia výboru a sekretariátu sú menovaní dekrétom ministra obchodného loďstva.

Článok 9

Sledovacia služba uvedená v článku 2 písm. C) je zverená námorníctvu, ktoré zabezpečí vybavenie a vedenie vozidiel.
Služba sa bude vykonávať na základe smerníc, ktoré sa vydajú po dohode medzi ministrom obchodného loďstva a ministrom obrany a prípadne v prípade potreby po vypočutí ostatných dotknutých správ.
Náklady na správu a údržbu vozidiel určených pre dozornú službu uvedenú v prvom odseku, ktoré vyplývajú z vykonávania programu výroby a nákupu vozidiel uvedených v článku 6, bude znášať ministerstvo obrany.
Podľa článku 221 posledného odseku trestného poriadku sú velitelia dozorných jednotiek uvedených v tomto článku uznaní za justičných policajtov.

HLAVA III
Núdzový zásah na obranu mora a pobrežných oblastí pred znečistením spôsobeným nehodami

Článok 10- Núdzový zásah proti znečisteniu požiarom

Ministerstvo obchodného námorníctva zabezpečuje v rámci vnútroštátnej služby civilnej ochrany po dohode s ostatnými civilnými a vojenskými správami štátu organizáciu núdzového zásahu na obranu civilných a vojenských správ štátu v spolupráci s územnými verejnými orgánmi. morské a pobrežné oblasti pred znečistením spôsobeným nehodami.

Článok 11

V prípade znečistenia alebo bezprostredného nebezpečenstva znečistenia morských vôd zapríčineného zavedením uhľovodíkov alebo iných škodlivých látok, aj náhodným, pochádzajúcich z akýchkoľvek zdrojov alebo spôsobujúcich škodu na morskom prostredí, pobreží a príbuzných záujmoch, môže úrad pre námornú dopravu , v oblasti ktorého pôsobnosti je znečistenie alebo nebezpečenstvo znečistenia, sa vyžaduje, aby prijal všetky potrebné opatrenia, nevynímajúc opatrenia na odstránenie zaťaženia plavidla, s cieľom zabrániť alebo vylúčiť znečisťujúce účinky, alebo zmierniť ich, ak je to technicky nemožné.
Ak je nebezpečenstvo znečistenia alebo znečistenia, ktoré práve prebieha, také, že určuje núdzovú situáciu, vyhlási vedúci námorného oddelenia zodpovedného za dané územie za miestnu núdzovú situáciu, čo okamžite oznámi ministrovi obchodnej námornej dopravy a ujme sa riadenia všetkých operácií. na základe operačného plánu miestnej mimoriadnej situácie bez toho, aby boli dotknuté právomoci každej správy pri plnení úloh ústavu, ktoré prijal po dohode s orgánmi národnej služby civilnej ochrany.
Minister obchodného námorníctva okamžite oznamuje miestne tiesňové vyhlásenie vnútroštátnej službe civilnej ochrany prostredníctvom Ústredného inšpektorátu na ochranu mora uvedeného v článku 34 nižšie.
Ak núdzový stav nemožno vyriešiť prostriedkami, ktoré má k dispozícii ministerstvo obchodného loďstva, minister obchodného loďstva žiada ministra civilnej ochrany, aby podporil vyhlásenie vnútroštátneho stavu núdze. V tomto prípade minister civilnej ochrany preberá riadenie všetkých operácií na základe národného havarijného plánu prijatého orgánmi štátnej služby civilnej ochrany.
Pravidlá obsiahnuté vo výnose prezidenta republiky z 27. mája 1978, č. 504, na zásah na otvorenom mori v prípade nehôd a poškodení lodí pod cudzou vlajkou, ktoré môžu spôsobiť znečistenie alebo nebezpečenstvo znečistenia morského prostredia alebo pobrežia.

Článok 12

Kapitán, vlastník lode alebo vlastník lode alebo osoba zodpovedná za plavidlo alebo zariadenie umiestnené na kontinentálnom šelfe alebo na pevnine v prípade poškodenia alebo nehôd, ktoré by mohli spôsobiť pri úniku uhľovodíkov alebo iných škodlivých alebo znečisťujúcich látok, poškodenia morského prostredia, pobrežia alebo príbuzných záujmov, sú povinní bezodkladne informovať námorný úrad najbližšie k miestu nehody a prijať všetky opatrenia, ktoré sú v danom okamihu možné vyhnúť sa ďalším škodám a eliminovať už vyvolané škodlivé účinky.
Námorný úrad adresuje subjektom uvedeným v predchádzajúcom odseku okamžité varovanie, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabránenie nebezpečenstvu znečistenia a na elimináciu už vyvolaných účinkov.
V prípade, že toto varovanie zostane neúčinné alebo neprinesie želané účinky v stanovenom časovom období, nechá námorný úrad vykonať opatrenia považované za potrebné v mene majiteľa alebo vlastníka lode a potom uhradí vzniknuté náklady od rovnakého majiteľa. .
V naliehavých prípadoch nechá námorný úrad vykonať potrebné opatrenia v mene majiteľa alebo vlastníka lode a potom uhradí náklady bez ohľadu na preventívne varovanie, ktoré je potrebné poskytnúť.

Článok 13

Pokiaľ ide o zmluvy týkajúce sa urgentných zásahov, minister obchodného loďstva po konzultácii s výborom uvedeným v článku 3 výnosu prezidenta republiky z 27. mája 1978, č. 504, a s odvolaním sa na ciele národného havarijného plánu môže minister civilnej ochrany usporiadať súkromné ​​rokovania bez povinnosti získať k návrhom zmlúv predchádzajúce stanovisko Štátnej rady.
Plnenie zmlúv stanovených v predchádzajúcom odseku sa môže vykonať aj pred schválením a registráciou príslušných schvaľovacích dekrétov Dvorom audítorov.
V súlade s postupom uvedeným v predchádzajúcich odsekoch vedúci oddelení pre miestne núdzové prípady po konzultácii s výborom uvedeným v prvom odseku podliehajú schváleniu ministra obchodného loďstva.
Ak z dôvodu naliehavosti vyvstala potreba zabezpečiť okamžitú dostupnosť materiálu pripraveného na použitie a nebolo možné uzavrieť príslušné zmluvy na vyplatenie súm, na ktoré sa vzťahuje nárok, minister obchodnej námornej dopravy , poskytne listiny o uznaní dlhu.

Článok 14

Výdavky potrebné na prijatie opatrení uvedených v článku 11, ako aj na úhradu výdavkov ostatných správnych orgánov, ktoré sa požadujú v súvislosti s požadovanými zásahmi, sa hradia z osobitnej kapitoly odhadu výdavkov Ministerstvo obchodného loďstva, ktoré majú povahu povinných výdavkov.
Sumy získané od súkromných osôb za výdavky spojené s intervenciami uvedenými v článku 12 budú vyplatené do štátneho rozpočtu.

Článok 15

Táto hlava sa týka uvoľňovania látok škodlivých pre morské prostredie do mora z lodí: netýka sa vykladania odpadu na more loďami, na ktoré sa vzťahuje článok 14 zákona z 24. decembra 1979, č. 650.

Článok 16

V súvislosti s teritoriálnymi vodami a vnútrozemskými morskými vodami vrátane prístavov je zakázané, aby sa všetky lode bez akejkoľvek diskriminácie na základe štátnej príslušnosti vylievali do mora alebo aby spôsobili ich rozliatie, uhľovodíky alebo zmesi uhľovodíkov, ako aj iné uhľovodíky. škodlivé látky v morskom prostredí uvedené v zozname A pripojenom k ​​tomuto zákonu.
Rovnako je zakázané, aby lode plaviace sa pod talianskou vlajkou vypúšťali látky uvedené v predchádzajúcom odseku aj mimo teritoriálne vody.
Pokiaľ ide o vypúšťanie materiálov z morských, brakických alebo riečnych dna alebo zo vznikajúcich pobrežných krajín do morských vôd, vrátane obnovy prístupových vstupov do prístavov, zostávajú v platnosti ustanovenia článku 14 zákona z 24. decembra 1979, č. 650, a smernice Medzirezortného výboru na ochranu vôd pred znečistením uvedené v článku 3 zákona z 10. mája 1976, č. 319.
Zoznam uvedený v prvom odseku sa musí aktualizovať každé dva roky alebo kedykoľvek to bude potrebné, vyhláškou ministra obchodného loďstva po porade s príslušnými parlamentnými výbormi (8).

Článok 17

Ak prekročíte vonkajšiu hranicu talianskeho teritoriálneho mora, budú talianske lode porušovať pravidlá o ochrane morských vôd pred znečistením ustanovené v tomto zákone a v platných medzinárodných dohovoroch, ktorých je Taliansko zmluvnou stranou. more, zmesi uhľovodíkov alebo iné zakázané látky, uplatňujú sa pokuty uvedené v nasledujúcich článkoch tejto hlavy.
Kapitán lode, ktorý poruší ustanovenia článku 19, je potrestaný uväznením až na šesť mesiacov alebo pokutou až do výšky 10 miliónov.

Článok 18 (9)

Článok 19

Talianske lode, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy uvedené v článku 17, musia mať medzi knihami uvedenými v článku 169 navigačného poriadku register uhľovodíkov, o ktorom sa musia viesť požadované záznamy.
Vo všetkých prípadoch rozliatia alebo straty uhľovodíkov je kapitán lode povinný zaznamenať to do registra uhľovodíkov s uvedením okolností a príčin takého úniku alebo straty a oznámiť to kapitánovi lode. najbližší prístav.
Každá strana registra uhľovodíkov musí byť podpísaná úradom alebo úradníkmi zodpovednými za príslušné operácie a, ak je loď ozbrojená, kapitánom.
Na vedenie registra uhľovodíkov sa uplatňujú ustanovenia článkov 362 a nasl. Nariadenia o výkone kódu námornej plavby týkajúceho sa lodných denníkov.

Článok 20

Veliteľ lode plaviacej sa pod talianskou vlajkou, ktorý porušuje ustanovenia článku 16 alebo medzinárodných právnych predpisov uvedených v článku 17, ako aj vlastník alebo vlastník lode, ak k porušeniu došlo pri ich súbehu, sú potrestaní. so zatknutím na dva mesiace až dva roky alebo s pokutou od 500 000 do 10 miliónov lír; ak skutočnosť nastala zavinením, vyššie uvedené pokuty sa znižujú o polovicu.
Rovnaký trest sa vzťahuje na kapitána lode plávajúcej pod cudzou vlajkou, ktorý porušuje ustanovenia článku 16.
V prípade trestných činov uvedených v prvom a druhom odseku tohto článku je vydanie zatykača povolené v prípade konkrétnej recidívy.
Pre talianskeho veliteľa lode znamená odsúdenie za trestný čin uvedený v predchádzajúcom prvom odseku pozastavenie profesionálneho titulu, ktorého trvanie sa určí podľa článku 1083 navigačného kódu.
Kapitánom lodí inej ako talianskej štátnej príslušnosti, ktorí boli odsúdení v súvislosti s vyššie uvedeným trestným činom, bude zabránené ukotviť v talianskych prístavoch na premenlivé obdobie, ktoré bude stanovené výnosom ministra obchodného námorníctva, zodpovedajúcim závažnosti trestného činu. spáchaný trestný čin a uložený trest.

Článok 21

Pokiaľ ide o škodu spôsobenú porušením ustanovení tejto hlavy, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 185 trestného zákona, sú kapitán a vlastník alebo vlastník lode spoločne a nerozdielne povinní nahradiť štátu vzniknuté výdavky na čistenie vôd a pláží, ako aj na náhradu škôd spôsobených na morských zdrojoch.
Táto spoločná povinnosť existuje aj v prípadoch, keď je nevyhnutné vyložiť zakázané látky do mora z dôvodu bezpečnosti vlastnej alebo inej lode alebo ak bolo zavedenie zakázaných látok do morských vôd spôsobené škodou alebo stratou. po poškodení alebo zistení straty sa prijalo preventívne opatrenie s cieľom zabrániť alebo znížiť platby látkam v mori.

Článok 22

Za trestné činy uvedené v tomto zákone sa štát, v zastúpení ministra obchodného námorníctva, môže stať civilnou stranou v príslušnom trestnom konaní.

Článok 23

Dozor nad prevenciou znečisťovania morských vôd uhľovodíkmi a inými škodlivými látkami v morskom prostredí a zisťovanie porušenia príslušných predpisov sú pod vedením veliteľov prístavov zverené dôstojníkom a agentom justičnej polície uvedené v článku 221. trestného poriadku a článku 1235 navigačného poriadku, ako aj civilní pracovníci správy obchodného loďstva, dôstojníci, poddôstojníci a podriadení vojenského námorníctva.

Článok 24

Písmeno e) článku 15 zákona č. 963, sa zrušuje.

Článok 25 - Charakteristika morských rezervácií

Morské prírodné rezervácie sú tvorené morským prostredím daným vodami z morského dna od úsekov pobrežia, ktoré majú značný význam pre prírodné, geomorfologické, fyzikálne a biochemické vlastnosti, najmä s ohľadom na morskú a pobrežnú flóru a faunu. a pre ich vedecký význam, ekologický, kultúrny, vzdelávací a ekonomický význam.

Článok 26 - Zriaďovanie morských rezervácií

Na základe údajov obsiahnutých v pláne uvedenom v článku 1 a v súlade s usmerneniami národnej politiky ochrany životného prostredia sa morské rezervácie ustanovujú vyhláškou ministra obchodného loďstva so súhlasom Národnej rady pre životné prostredie ochrana časti životného prostredia chránenej prírodným prostredím na ochranu mora pred znečistením po konzultácii s územne dotknutými regiónmi a spoločenstvami.
Na účely návrhu uvedeného v predchádzajúcom odseku Rada na ochranu mora pred znečistením po určení morských oblastí, v ktorých sa javí ako vhodné byť chránené, zisťuje:
do) prírodná situácia miest a chráneného povrchu;
b) vedecké, ekologické, kultúrne, vzdelávacie, banícke a hospodárske účely, s ktorými musí byť koordinovaná ochrana oblasti;
c) akékoľvek študijné a výskumné programy, ako aj zveľaďovanie oblasti;
d) dôsledky ochrany vo vzťahu k námornej plavbe a činnosti hospodárskeho využívania mora a námorného štátneho majetku;
je) vplyvy, ktoré sa očakávajú od vytvorenia morskej rezervácie na prírodné morské a pobrežné prostredie, ako aj na hospodársku a sociálnu štruktúru územia a dotknutého obyvateľstva;
f) plán obmedzení a ochranné a vylepšovacie opatrenia, ktoré sa považujú za potrebné na vykonávanie účelov morskej rezervácie.
Rada pre ochranu mora pred znečistením môže na účely posúdenia využiť vedecké ústavy, laboratóriá a výskumné orgány. V každom prípade je potrebné stanovisko Ústredného ústavu pre vedecký a technologický výskum aplikovaný na morský rybolov podľa článku 8 zákona č. 41.
Na účely výkonu právomocí uvedených v tejto hlave Radu na ochranu morí pred znečistením integrujú traja zástupcovia najreprezentatívnejších naturalistických združení v oblasti ochrany morského životného prostredia, traja odborníci na rovnakú tému, ako aj dvoma členmi správnej rady inštitútu uvedeného v predchádzajúcom odseku, ktorých určí správna rada.

Článok 27 - Regulácia činností v morských rezerváciách.

V morských prírodných rezerváciách možno každú činnosť regulovať poskytovaním zákazov a obmedzení alebo na základe osobitných povolení podľa účelu, na ktorý bola rezervácia vytvorená. Zakázané alebo obmedzené môže byť najmä:
do) l'asportazione anche parziale e il danneggiamento delleformazioni minerali;
b) la navigazione, l'accesso e la sosta, con navi e natanti diqualsiasi genere e tipo, nonché la balneazione;
c) la pesca sia professionale che sportiva con qualunque mezzoesercitata;
d) la caccia, la cattura, la raccolta, il danneggiamento e ingenere qualunque attività che possa costituire pericolo o turbamento delle specie animalio vegetali, ivi compresa la immissione di specie estranee;
e) l'alterazione con qualsiasi mezzo, diretta o indiretta,dell'ambiente geofisico e delle caratteristiche biochimiche dell'acqua, nonché ladiscarica di rifiuti solidi o liquidi e in genere l'immissione di qualsiasi sostanza chepossa modificare, anche transitoriamente, le caratteristiche dell'ambiente marino;
f) l'introduzione di armi, esplosivi e di qualsiasi mezzodistruttivo o di cattura, nonché di sostanze tossiche o inquinanti;
g) le attività che possono comunque arrecare danno, intralcioo turbativa alla realizzazione dei programmi di studio e di ricerca scientifica daattuarsi sull'area.
Il decreto di istituzione della riserva marina prevede:
a) la determinazione delle aree marittime e di demaniomarittimo costituenti la superficie della riserva;
b) le finalità di carattere scientifico, culturale, economicoed educativo per la cui realizzazione è istituita l'area protetta;
c) i programmi di studio e di ricerca scientifica, nonché divalorizzazione da attuarsi nell'ambito della riserva;
d) la regolamentazione della riserva con la specificazionedelle attività oggetto di divieto o di particolari limitazioni o autorizzazioni.
Nell'ambito territoriale della riserva marina possono essere disposti dal Ministro dellamarina mercantile programmi di intervento per il ripopolamento ittico, o per lasalvaguardia ecologica.
Qualora la riserva marina confini con il territorio di un parco nazionale o di una riservanaturale dello Stato, il decreto di costituzione, adottato di concerto con il Ministrodell'agricoltura e delle foreste, regola il coordinamento fra la gestione della riservamarina e quella del parco nazionale o della riserva naturale dello Stato.
Ove la fascia costiera demaniale costituisca parte integrante dell'eco sistema terrestre enon vi siano prevalenti ragioni di tutela dell'ambiente marino rispetto ai fini connessialla tutela territoriale, la gestione della fascia costiera demaniale è affidata all'entedi gestione del parco o della riserva naturale che, per le relative attività divigilanza, si avvale delle Capitanerie di porto.
In tale ipotesi il decreto dispone a favore dell'ente delegato la concessione dell'areademaniale e costiera e il relativo canone viene ad avere carattere ricognitorio.

Art. 28 - Commissione di riserva marina

Inattuazione dei principi di cui agli articoli 1 e 26 il Ministro della marina mercantilepromuove e coordina tutte le attività di protezione, tutela, ricerca e valorizzazione delmare e delle sue risorse ed assicura il raggiungimento delle finalità istitutive diciascuna riserva attraverso l'Ispettorato centrale per la difesa del mare, di cuiall'articolo 34.
Per la vigilanza e l'eventuale gestione delle riserve marine, l'Ispettorato centrale siavvale delle competenti Capitanerie di porto.
Presso ogni Capitaneria competente è istituita una Commissione di riserva, nominata condecreto del Ministro della marina mercantile e così composta:
a) il comandante di porto che la presiede;
b) due rappresentanti dei Comuni rivieraschi designati daiComuni medesimi;
c) un rappresentante delle Regioni territorialmenteinteressate;
d) un rappresentante delle categorie economico produttiveinteressate designato dalla Camera di commercio per ciascuna delle Province nei cuiconfini è stata istituita la riserva;
e) due esperti designati dal Ministro della marina mercantilein relazione alle particolari finalità per cui è stata istituita la riserva;
f) un rappresentante delle associazioni naturalistichemaggiormente rappresentative scelto dal Ministro della marina mercantile fra una terna dinomi designati dalle associazioni medesime;
g) un rappresentante del provveditorato agli studi;
h) un rappresentante dell'amministrazione per i beni culturalie ambientali;
i) un rappresentante del Ministero dell'ambiente (10).
Con apposita convenzione da stipularsi da parte del Ministro dell'ambiente, di concertocon il Ministro della marina mercantile, la gestione della riserva può essere concessa adenti pubblici, istituzioni scientifiche, associazioni riconosciute (11).
La Commissione affianca la Capitaneria e l'ente delegato nella gestione della riserva,formulando proposte e suggerimenti per tutto quanto attiene al funzionamento della riservamedesima.
In particolare la Commissione dà il proprio parere alla proposta del regolamento diesecuzione del decreto istitutivo e di organizzazione della riserva, ivi comprese leprevisioni relative alle spese di gestione, formulata dalla Capitaneria o dall'entedelegato.
Il regolamento è approvato con decreto del Ministro dell'ambiente, di concerto con ilMinistro della marina mercantile, sentita la Consulta per la difesa del mare dagliinquinamenti (12).

Art. 29 - Sezione Consiglio Nazionaleprotezione ambiente marino

Pressoil Ministero della marina mercantile è istituita la sezione del Consiglio nazionale perla protezione dell'ambiente avente specifica competenza per tutte le questioni relativealla tutela e alla protezione dell'ambiente marino.
La sezione è composta da 13 membri scelti fra persone di particolare qualificazione ecompetenza nella materia della tutela e protezione dell'ambiente marino, di cui:
a) cinque in rappresentanza dei Ministeri della marinamercantile, dei beni culturali ed ambientali, dell'agricoltura e foreste, del turismo espettacolo, della ricerca scientifica, designati dai rispettivi Ministri;
b) due in rappresentanza delle Regioni designati dallaCommissione di cui all'articolo 13 della legge 16 maggio 1970, n. 281;
c) due in rappresentanza dei Comuni rivieraschi, scelti dalPresidente del Consiglio su rose di nomi formate dalle associazioni di enti localimaggiormente rappresentative in campo nazionale;
d) due in rappresentanza degli enti ed organizzazioni operantinel campo della difesa della natura e dell'ambiente maggiormente rappresentativi in camponazionale, scelti dal Presidente del Consiglio su rose di nomi formate dagli enti e dalleassociazioni medesime;
e) due docenti di discipline attinenti alla tuteladell'ambiente marino scelti dal Presidente del Consiglio.
In caso di mancata designazione di membri entro un mese dalla richiesta, il Consiglionazionale è convocato e delibera con i membri già designati, purché‚ di numero noninferiore alla metà più uno dei propri componenti.
La sezione è nominata con decreto del Presidente della Repubblica, su proposta delPresidente del Consiglio, e dura in carica cinque anni.
I membri nominati nel corso del quinquennio in sostituzione di altri durano in carica finoalla scadenza del mandato dei sostituiti. La sezione è presieduta dal Ministro dellamarina mercantile o da un suo delegato (13).

Art. 30 - Sanzioni

Perla violazione dei divieti o dei vincoli contenuti nel decreto di costituzione dellariserva si applica, salvo che il fatto costituisca reato, la sanzione amministrativa dalire 200.000 a lire 5 milioni.
La Capitaneria di porto applica la sanzione di cui al comma precedente e provvede allaconfisca delle cose, strumenti ed attrezzi attraverso i quali si sia commessa laviolazione.
Il violatore è tenuto altresì alla restituzione di quanto comunque asportato dallariserva.

Art. 31 - Aree di riserve marine

Nellaprima applicazione della presente legge, l'accertamento di cui al secondo commadell'articolo 26, ha luogo con riferimento alle seguenti aree:
1) Golfo di Portofino;
2) Cinque Terre;
3) Secche della Meloria;
4) Arcipelago Toscano;
5) Isole Pontine;
6) Isola di Ustica;
7) Isole Eolie;
8) Isole Egadi;
9) Isole Ciclopi;
10) Porto Cesareo;
11) Torre Guaceto;
12) Isole Tremiti;
13) Golfo di Trieste;
14) Tavolara, Punta Coda Cavallo;
15) Golfo di Orosei, Capo Monte Santu;
16) Capo Caccia, Isola Piana;
17) Isole Pelagie;
18) Punta Campanella;
19) Capo Rizzuto;
20) Penisola del Sinis, Isola di Mal di Ventre.

Art. 32 -

Perl'onere derivante dall'attuazione degli articoli 26 e 28 è autorizzata, per il periodo1982 1985, la spesa complessiva di lire 3.000 milioni, da iscrivere nello stato diprevisione della spesa del Ministero della marina mercantile secondo quote che sarannodeterminate in sede di legge finanziaria di cui all'art. 11 della legge 5 agosto 1978, n.468.
La quota relativa all'anno 1982 è determinata in lire 500 milioni.

Art. 33

Inrelazione all'ampliamento delle acque territoriali previsto dalla legge 14 agosto 1974, n.359, ed alla fissazione delle linee di base del mare territoriale, disposta con il decretodel Presidente della Repubblica 26 aprile 1977, n. 816, nonché all'esercizio dellagiurisdizione dello Stato italiano al di là del limite esterno del mare territoriale,secondo i principi del diritto internazionale, la fissazione dei limiti dellecircoscrizioni marittime di cui all'articolo 16 del codice della navigazione ha luogoanche sulle aree marine antistanti il litorale, secondo criteri che valgano ad assicurarela massima funzionalità ed efficienza agli uffici ad esse preposti.
A quanto previsto dal precedente comma si provvede a norma dell'articolo 1 del regolamentodi esecuzione del codice della navigazione marittima.

Art. 34 - Ispettorato centrale per la difesadel mare

Perlo svolgimento dei compiti e delle attribuzioni di cui alla presente legge è istituitopresso il Ministero della marina mercantile un Ispettorato centrale per la difesa delmare.
Tale Ispettorato ha compiti ispettivi e di intervento, alle dirette dipendenze delMinistro della marina mercantile, nonché di coordinamento a livello nazionale e localedei servizi indicati all'articolo 2; esso adempie inoltre a tutte le altre competenze inatto attribuite al Ministero della marina mercantile in materia di inquinamento e difesadel mare.
Nei compartimenti marittimi in cui hanno sede i centri operativi di cui all'articolo 3sono istituite sezioni tecniche per lo svolgimento in sede locale dei compiti attribuitiall'Ispettorato; tali sezioni operano nell'ambito dei compartimenti marittimi e sono alledirette dipendenze dei capi compartimento.
L'Ispettorato è articolato in due divisioni; ad esso è preposto un dirigente generaledei ruoli dell'amministrazione della marina mercantile; alle due divisioni sono prepostiprimi dirigenti dei ruoli dell'amministrazione stessa.
Alle sezioni tecniche locali sono preposti ispettori in possesso di laurea con qualificatecnica dell'VIII qualifica funzionale di cui all'articolo 2 della legge 11 luglio 1980,n. 312.
In relazione a quanto previsto dai precedenti commi, la tabella XVII di cui al decreto delPresidente della Repubblica 30 giugno 1972, n. 748, è sostituita dalla tabella B allegataalla presente legge; inoltre i ruoli organici del Ministero della marina mercantile sonoincrementati di 14 unità nell'VIII livello delle qualifiche funzionali di cui alla legge11 luglio 1980, n. 312, 58 unità nel VII livello, 42 unità nel VI livello, 25 unità nelV livello, 296 unità nel IV livello, 89 unità nel III livello e 66 unità nel IIlivello.
Per tutto quanto attiene alle esigenze della protezione civile, l'Ispettorato centrale perla difesa del mare assume le funzioni di componente del servizio nazionale dellaprotezione civile.
I profili professionali di tali qualifiche saranno determinati ai sensi dell'articolo 3della legge 11 luglio 1980, n. 312; in tale sede si terrà conto anche delle necessità diformazione degli equipaggi dei mezzi disinquinanti, nonché di copertura delle sedi delledelegazioni di spiaggia attualmente vacanti.
L'aumento di organico di cui al presente articolo ha luogo gradualmente nell'arco diquattro anni a partire dalla data di entrata in vigore della presente legge.
Entro sei mesi dall'entrata in vigore della presente legge il Ministro della marinamercantile provvederà, con proprio decreto, ad emanare, in attesa degli adempimenti dicui alla legge 11 luglio 1980, n. 312, le norme regolamentari per il funzionamento degliuffici centrali e periferici dell'amministrazione della marina mercantile, stabilendoaltresì, nell'ambito delle dotazioni organiche complessive dell'amministrazione medesima,le piante organiche dei suddetti uffici.
Alla copertura dei nuovi posti si provvederà con l'utilizzazione del personaledisponibile degli enti pubblici disciolti in possesso di adeguate competenzeprofessionali; in carenza di detto personale verranno banditi pubblici concorsicircoscrizionali, applicando l'articolo 6 del decreto del Presidente della Repubblica 28dicembre 1970, n. 1077.

Art. 35

Ilruolo tecnico della carriera direttiva del Ministero della marina mercantile di cui alquadro B annesso alla legge 7 dicembre 1960, n. 1541, è sostituito dal ruolo organico dicui al quadro C allegato alla presente legge.
La nomina in prova alla qualifica di ispettore della VII qualifica funzionale di cuiall'articolo 2 della legge 11 luglio 1980, n. 312, del ruolo di cui al precedente comma,si consegue mediante pubblico concorso per titoli integrato da colloquio, al quale possonopartecipare coloro che posseggono i prescritti requisiti per accedere agli impieghi civilidello Stato e siano muniti di laurea in ingegneria navale o meccanica.
La nomina in prova alla qualifica di ispettore capo aggiunto, della VIII qualificafunzionale di cui all'articolo 2 della legge 11 luglio 1980, n. 312, del ruolo di cui alprecedente primo comma, si consegue mediante pubblico concorso per titoli integrato dacolloquio, al quale possono partecipare coloro che, in aggiunta ai requisiti previsti dalprimo comma, abbiano svolto attività professionale per un periodo di almeno due anni.
Le categorie di titoli valutabili e l'oggetto del colloquio sono stabiliti nel bando diconcorso.

Art. 36

Pressoil Ministero della marina mercantile è istituito il ruolo tecnico della carriera diconcetto con la consistenza organica di cui al quadro C allegato alla presente legge.
La nomina in prova alla qualifica di perito della VI qualifica funzionale, di cuiall'articolo 2 della legge 11 luglio 1980, n. 312, del ruolo di cui al precedente comma,si consegue mediante pubblico concorso per esami al quale possono partecipare coloro cheposseggono i prescritti requisiti per accedere agli impieghi civili dello Stato e sianomuniti di diploma di istituto tecnico nautico, di istituto tecnico industriale, diistituto tecnico per geometri, di liceo scientifico o di diplomi equipollenti.

Art. 37

Inattesa del potenziamento degli organici del personale militare delle Capitanerie di porto,da attuare in sede di esame globale delle esigenze delle Capitanerie medesime, laconsistenza organica del personale militare nelle Capitanerie di porto, per sopperire alleimmediate esigenze di cui alla presente legge, è aumentata di 102 ufficiali del ruolonormale delle Capitanerie di porto e 234 sottufficiali nocchieri di porto, da realizzarenell'arco di 4 anni a partire dal 1982.
Per realizzare tale incremento:
a) il quadro XI ruolo normale del Corpo delle Capitanerie diporto della tabella n. 2 annessa alla legge 12 novembre 1955, n. 1137, e successivemodificazioni, è sostituito da quello riportato in allegato alla presente legge (allegatoD);
b) i numeri massimi dei contrammiragli e dei capitani divascello previsti dall'articolo 3 della legge 10 dicembre 1973, n. 804, sono aumentatirispettivamente di 2 unità e di 20 unità.
Le predette aliquote in aumento sono riservate agli ufficiali di detti gradi appartenential ruolo normale del Corpo delle Capitanerie di porto;
c) fino alla completa copertura dei posti di organico deigradi rispettivamente superiori stabiliti dal quadro XI, così come sostituito dal quadroD allegato alla presente legge, i capitani di corvetta e i sottotenenti di vascello nonpossono essere promossi al grado superiore se non abbiano compiuto nel grado rivestito unapermanenza minima di 4 anni;
d) il numero dei posti da mettere annualmente a concorso perla nomina ad ufficiale in servizio permanente del ruolo normale del Corpo delleCapitanerie di porto non può superare un dodicesimo dell'organico complessivo degliufficiali inferiori quale risulta dal quadro XI, così come sostituito dal quadro Dallegato alla presente legge;
e) il numero globale dei capi di prima, seconda e terza classee dei secondi capi della marina militare, quale risulta dall'applicazione dell'articolo 18della legge 10 giugno 1964, n. 447, è aumentato di 234 unità; l'aumento è riservato aisottufficiali dei predetti gradi appartenenti alla categoria nocchieri di porto.

Art. 38

L'onerederivante dall'attuazione degli articoli 34 e 37 è valutato per l'anno 1982 in lire 2.000milioni.
All'onere derivante dall'attuazione degli articoli 35 e 36, valutato in lire 550 milioniin ragione d'anno, si provvede per l'anno finanziario 1982 mediante riduzione dellostanziamento iscritto al capitolo 6856 dello stato di previsione della spesa del Ministerodel tesoro per l'anno finanziario medesimo.

Art. 39

Entrosei mesi dall'entrata in vigore della presente legge, con decreto del Ministro dellamarina mercantile, di concerto con i Ministri dei lavori pubblici e del tesoro, èapprovato il programma quadriennale di potenziamento delle infrastrutture logistiche edoperative delle Capitanerie di porto e degli altri uffici periferici della marinamercantile al fine di adeguarli ai nuovi compiti previsti dalla presente legge, nonchéalle nuove dotazioni di personale.
Il Ministro della marina mercantile si avvale, per la realizzazione del suddettoprogramma, delle procedure di cui all'articolo 7 della legge 23 gennaio 1974, n. 15.

Art. 40

All'oneredi lire 32.000 milioni, derivante dall'applicazione della presente legge per l'anno 1982,si provvede mediante corrispondente riduzione dello stanziamento iscritto al capitolo 9001dello stato di previsione del Ministero del tesoro per l'anno finanziario medesimo allavoce "Difesa del mare dagli inquinamenti, riassetto del servizio di soccorso in maree vigilanza sulle attività economiche sottoposte alla giurisdizione italiana".
Il Ministro del tesoro è autorizzato ad apportare, con propri decreti, le occorrentivariazioni di bilancio.

TITOLO VII
Disposizioni transitorie e finali

Art. 41 - Concessioni marine

Finoall'approvazione degli elenchi previsti dall'articolo 59, secondo comma, del decreto delPresidente della Repubblica 24 luglio 1977, n. 616, le concessioni di cui l'autoritàmarittima disporrà il rinnovo o il rilascio, riguarderanno, quando l'utilizzazioneprevista risponda a finalità turistiche e ricreative, periodi di tempo non superioriall'anno.
Qualora, per la natura delle iniziative rispondenti ad obiettive esigenze di interessepubblico, il rapporto concessorio debba avere maggiore durata, l'autorità marittimaprocederà sentita la Regione territorialmente interessata

Art. 42

Allaricomposizione della Consulta per la difesa del mare dagli inquinamenti, di cuiall'articolo 1, ed alle modifiche della sua composizione che si siano rese necessarie inbase alla normativa prevista dalla presente legge, si provvede con decreto del Presidentedel Consiglio dei Ministri, su proposta del Ministro della marina mercantile.
Ai componenti della Consulta ed all'ufficio di segreteria nonché agli esperti aggregatispetta, per l'opera svolta, un compenso la cui misura è stabilita con decreto delMinistro della marina mercantile di concerto con il Ministro del tesoro.

Art. 43 (14)

Sostanze nociveall'ambiente marino di cui è vietato lo scarico da parte del naviglio mercantile nel mareterritoriale italiano


- Acetaldeide,
- Acetato di amile normale,
- Acetato di butile normale,
- Acetato di butile secondario,
- Acetato di 2-etossietile,
- Acetato di etile,
- Acetato di isoamile,
- Acetato di metile,
- Acetato di propile normale,
- Acetato di vinile,
- Acetilato di butile normale,
- Acetone,
- Acido acetico,
- Acido acrilico,
- Acido butirrico,
- Acido citrico (10 per cento-25 per cento),
- Acido cloracetico,
- Acido cloridrico,
- Acido clorosolfonico,
- Acido cresilico,
- Acido eptanoico,
- Acido fluoridrico (soluzione al 40 per cento),
- Acido formico,
- Acido fosforico,
- Acido lattico,
- Acidi naftenici,
- Acido nitrico (90 per cento),
- Acido ossalico (10 per cento-25 per cento),
- Acido propionico,
- Acido solforico,
- Acido solforico fumante (oleum),
- Acqua ossigenata (concentrazione superiore al 60 per cento),
- Acrilato di etile,
- Acrilato di 2-etilesile,
- Acrilato di isobutile,
- Acrilato di metile,
- Acrilonitrile,
- Acroleina,
- Adiponitrile,
- Alchilbenzenesolfonato (catena lineare) (catena ramificata),
- Alcol allilico,
- Alcol amilico normale,
- Alcol benzilico,
- Alcol 2-etilesilico,
- Alcol furfurilico,
- Alcol metilamilico,
- Acetoncianidrina,
- Alcol monilico,
- Alcol propilico normale,
- Aldeide butirrica normale,
- Aldeide crotonica,
- Allume (soluzione al 15 per cento),
- Amminoetiletanolamina (idrossietiletilendiammina),
- Ammoniaca (soluzione al 28 per cento),
- Anidride acetica,
- Anidride ftalica (liquefatta),
- Anidride propionica,
- Anilina,
- Benzene,
- Bicromato di sodio (soluzione),
- Bisolfuro di carbonio,
- Butilene glicolo,
- Butirrato di butile,
- Cicloesano,
- Cicloesanolo,
- Cicloesanone,
- Cicloesilammina,
- Cimene (parametilisopropilbenzene),
- Cloridrine (grezze),
- Clorobenzene (monocloro benzene),
- Cloroformio,
- Cloroprene,
-Para-clorotoluene,
- Cloruro d'acetile,
- Cloruro d'allile,
- Cloruro di benzile,
- Cloruro di metilene,
- Cloruro di vinilidene,
- Cresoli,
- Creosoto,
- Cumene,
- Decaidronaftalene,
- Decano,
- Diacetonalcole,
- Dibromo etilene,
- Diclorobenzene,
- Dicloroetilene (o bicloroetilene),
- Dicloropropene e Dicloropropano (miscela di D.D. per disinfezione di terreni),
- Dietilammina,
- Dietilbenzene (miscela di isomeri),
- Dietilchetone (3 pentanone),
- Dietilene glicol etere rnonoetilico,
- Dietilene triammina,
- Difenile e difeniletere,
- Diisobutil chetone,
- Diisobutilene,
- Diisocianato di toluilene,
- Diisopropanolamina,
- Diisopropilammina,
- Dimetilammina (soluzione acquosa al 40%),
- Dimetiletanolamina (2 dimetiletanoetanol),
- Dimetilformaldeide,
- 1,4 Diossano,
- Dodecilbenzene,
- Epicloridrina,
- Esametildiamina,
- Etere benzilico,
- Etere dicloroetilico,
- Etere etilico,
- Etere isopropilico,
- Etere monoetilico dell'etilen glicol (2 etossietanolo),- Etilamilchetono,
- Etilbenzene,
- Etilcicloesano,
- 2-etil-3 propilacroleina,
- Etilendiammina,
- Etilencianidrina,
- Fenolo,
- Formaldeide (soluzione al 37 per cento-50%),
- Fosfato di tricresile,
- Fosforo (elementare),
- Tetraidronaftalina,
- Idrossido di calcio (soluzione),
- Idrossido di sodio,
- Isobutanolo (alcol isobutilico),
- Isobutiraldeide,
- Isoforone,
- Isopentano,
- Isoprene,
- Isopropanolammina,
- Isopropilammina,
- Isopril cicloesano,
- Isottano,
- Lattato di etile,
- Metacrilato di butile,
- Metacrilato di isobutile,
- Metacrilato di metile,
- 2-metil 5 piridina,
- 2-metil pentene,
- Metilstirene-alfa,
- Monocloridrina di etilene (2-cloretanolo),
- Monoetanolamina,
- Monoisopropilamina,
- Monometiletanolammina,
- Monopropilarmmina (propilamina) Morfolina,
- Naftalene (liquefatta),
- Nitrobenzene,
- 2-nitropropano,
- Nitrotoluene (ortonotrotoluene) Nonilfenolo,
- Olio di canfora,
- Ossido di mesitile,
- Ottanolo normale,
- Pentacloretano,
- Pentaclorofenato di sodio (soluzione),
- Pentano normale,
- Piombo tetraetile,
- Piombo tetrametile,
- Piridina,
- Potassa caustica (idrossido di potassio),
- Betapropiolattone,
- Propionaldeide,
- Sego,
- Stirene,
- Tetracloretilene (percloretilene),
- Tetracloruro di carbonio,
- Tetracloruro di silicio,
- Tetracloruro di titanio,
- Tetraidrofurano,
- Tetrametilbenzene,
- Toluene,
- Trementina,
- Tricloroetano,
- Tricloretilene,
- Tritanolammina,
- Trietilamina,
- Trimetilbenzene,
- Xilene (miscele di isomeri).

ALLEGATO II (16)

ALLEGATO III (17)

ALLEGATO IV (18)

(1)Vedi anche, l'art. 7 della legge 22 dicembre 1986, n. 910.

(2)Le funzioni del Ministero della Marina mercantile in materia di tutela dell'ambientemarino sono state trasferite al Ministero dell'ambiente dall'art. 1 della legge 24dicembre 1993, n. 537.

(3)Con D.M. 20 maggio 1983 (G.U. 7 ottobre 1983, n. 285) sono state determinate lecaratteristiche tecnico operative delle unità navali da adibire al servizio di vigilanzadi cui all'art. 2, lettera c), della presente legge.

(4)Il D.M. 4 marzo 1983 (G.U. 27 aprile 1983, n. 113) ha così disposto: "I centrioperativi previsti dall'art. 3 della legge 31 dicembre 1982, n. 979, hanno sede presso iseguenti compartimenti marittimi:
1) per il Mar Ligure a l'Alto Tirreno, compartimento marittimodi Genova;
2) per il Medio e Basso Tirreno, compartimento marittimo diNapoli;
3) per le acque della Sardegna, compartimento marittimo diCagliari;
4) per le acque della Sicilia, compartimento marittimo diCatania;
5) per le acque dello Ionio e del Basso Adriatico,compartimento marittimo di Bari;
6) per le acque dell'Alto e del Medio Adriatico, compartimentomarittimo di Ravenna".
Con D.M. 27 novembre 1986 (G.U. 20 febbraio 1987, n. 42) sono state emanate norme perl'organizzazione, localizzazione e delimitazione delle aree di giurisdizione marittima deicentri operativi periferici istituiti con la legge 31 dicembre 1982, n. 979.

(5)Le parole "o il noleggio" sono state inserite dall'art. 5 della legge 8 ottobre1997, n. 344.

(6)Comma abrogato dall'art. 5 della legge 8 ottobre 1997, n. 344.

(7)Vedi, anche, l'art. 14 della legge 28 febbraio 1986, n. 41.

(8)Vedi il D.M. 6 luglio 1983.

(9)Sostituisce con tre commi i commi quarto e quinto dell'art. 14 della legge 24 dicembre1979, n. 650.

(10)Lettera aggiunta dall'art. 2 della legge 8 luglio 1986, n. 349.

(11)Comma così sostituito dall'art. 349.

(12)Comma così sostituito dall'art. 349.

(13)Abrogato dall'art. 349.

(14)Aggiunge il n. 5-bis all'art. 2 del D.C.P.S. 15 settembre 1947, n. 1177.

(15) Vedi, anche, il D.M. 6 luglio 1983.

(16)Sostituisce la tab. XVII di cui al D.P.R. 30 giugno 1972, n. 748.

(17)Sostituisce il quadro B annesso alla legge 7 dicembre 1960, n. 1541.

(18)Sostituisce il quadro XI, ruolo normale del Corpo delle Capitanerie di porto, dellatabella n. 1137.

25.Le riserve naturali marine sono costituite da ambienti marini, dati dalle acque, daifondali e dai tratti di costa prospicienti che presentano un rilevante interesse per lecaratteristiche naturali, geomorfologiche, fisiche, biochimiche con particolare riguardoalla flora e alla fauna marine e costiere e per l’importanza scientifica, ecologica,culturale, educativa ed economica che rivestono.

26.Sulla base delle indicazioni contenute nel piano di cui all’articolo 1 ed inconformità agli indirizzi della politica nazionale di protezione dell’ambiente, leriserve marine sono istituite con decreto del Ministro della marina mercantile su conformeparere del Consiglio nazionale per la protezione dell’ambiente naturale –sezione protezione dell’ambiente per la difesa del mare dagli inquinamenti, sentitele regioni e i comuni territorialmente interessati.

Aifini della Proposta di cui al comma precedente, la Consulta per la difesa del mare dagliinquinamenti, previa individuazione delle aree marine per e quali appare opportunol’assoggettamento a protezione, accerta:

  1. lasituazione naturale dei luoghi e la superficie da proteggersi;

  2. ifini scientifici, ecologici, culturali, educativi, minerari ed economici con cui vacoordinata la protezione dell’area;

  3. iprogrammi eventuali di studio e ricerca nonché la valorizzazione dell’area;

  4. iriflessi della protezione nei rapporti con la navigazione marittima e le attività disfruttamento economico del mare e del demanio marittimo;

  5. glieffetti che prevedibilmente deriveranno dalla istituzione della riserva marinasull’ambiente naturale marino e costiero nonché sull’assetto economico esociale del territorio e delle popolazioni interessate;

  6. ilpiano dei vincoli e delle misure di protezione e valorizzazione ritenuti necessari perl’attuazione delle finalità della riserva marina.

LaConsulta per la difesa del mare dagli inquinamenti può avvalersi, ai finidell’accertamento, di istituti scientifici, laboratori ed enti di ricerca. In ognicaso è richiesto il parere dell’Istituto Centrale per la Ricerca scientifica etecnologica applicata alla pesca marittima di cui all’articolo 8 della legge 17febbraio 1982, n. 41 (9).

Aifini dell’esercizio delle competenze di cui al presente titolo, la Consulta per ladifesa del mare dagli inquinamenti è integrata da tre rappresentanti delle associazioninaturalistiche maggiormente rappresentative nel settore della tutela dell’ambientemarino, da tre esperti nella stessa materia, nonché da membri del consiglio diamministrazione dell’Istituto di cui al precedente comma, designati dal consigliomedesimo.

27.Nelle riserve naturali marine, ogni attività può essere regolamentata attraverso laprevisione di divieti e limitazioni o sottoposta a particolari autorizzazioni in funzionedelle finalità per la cui realizzazione la riserva è stata istituita.

Inparticolare possono essere vietate o limitate:

  1. l’asportazioneanche parziale e i danneggiamento delle formazioni minerali;

  2. lanavigazione, l’accesso e la sosta, con navi e natanti di qualsiasi genere e tipo,nonché la balneazione;

  3. lapesca sia professionale che sportiva con qualunque mezzo esercitata;

  4. lacaccia, la cattura, la raccolta, il danneggiamento, e in genere qualunque attività chepossa costituire pericolo o turbamento delle specie animali o vegetali, ivi compresa laimmissione di specie estranee;

  5. l’alterazionecon qualsiasi mezzo, diretta o indiretta, dell’ambiente geofisico e dellecaratteristiche biochimiche dell’acqua, nonché la discarica di rifiuti solidi oliquidi e in genere l’immissione di qualsiasi sostanza che possa modificare, anchetransitoriamente, le caratteristiche dell’ambiente marino;

  6. l’introduzionedi armi ed esplosivi e di qualsiasi mezzo distruttivo o di cattura nonché di sostanzetossiche o inquinanti;

  7. leattività che possono comunque arrecare danno , intralcio o turbativa alla realizzazionedei programmi di studio e di ricerca scientifica da attuarsi sull’area.

Ildecreto di istituzione della riserva prevede:

  1. ladeterminazione delle aree marittime e di demanio marittimo costituenti la superficie dellariserva;

  2. lefinalità di carattere scientifico, culturale, economico ed educativo per la cuirealizzazione è istituita l’area protetta;

  3. iprogrammi di studio e di ricerca scientifica nonché la valorizzazione da attuarsinell’ambito della riserva;

  4. laregolamentazione della riserva con la specificazione delle attività oggetto di divieto odi particolari limitazioni o autorizzazioni.

Nell’ambitoterritoriale della riserva marina possono essere disposti dal Ministro della marinamercantile programmi di intervento per il ripopolamento ittico, o per la salvaguardiaecologica.

Qualorala riserva marina confini con il territorio di un parco nazionale o di una riservanaturale dello Stato, il decreto di costituzione, adottato di concerto con il Ministrodell’agricoltura e delle foreste, regola il coordinamento fra la gestione dellariserva marina e quella del parco nazionale o della riserva naturale dello Stato.

Ovela fascia costiera demaniale costituisca parte integrante dell’eco-sistema terrestree non vi siano prevalenti ragioni di tutela dell’ambiente marino rispetto ai finiconnessi alla tutela territoriale, la gestione della fascia costiera demaniale, èaffidata all'ente di gestione del parco o della riserva naturale che, per le relativeattività di vigilanza, si avvale delle Capitanerie di porto.

28.In attuazione dei principi di cui agli articoli 1 e 26 il Ministro della marinamercantile promuove e coordina tutte le attività dei protezione, tutela, ricerca evalorizzazione del mare e delle sue risorse ed assicura il raggiungimento delle finalitàistitutive di ciascuna riserva attraverso l’Ispettorato centrale per la difesa delmare, di cui all’articolo 34.

Perla vigilanza e l’eventuale gestione delle riserve marine, l’Ispettorato centralesi avvale delle competenti Capitanerie di porto

Pressoogni Capitaneria competente è istituita una commissione di riserva, nominata con decretodel Ministro della marina mercantile e così composta:

  1. ilcomandante di porto che a presiede;

  2. duerappresentanti dei comuni rivieraschi designati dai comuni medesimi;

  3. unrappresentante delle regioni territorialmente interessate;

  4. unrappresentante delle categorie economico-produttive interessate designato dalla camera dicommercio per ciascuna delle province nei cui confini è stata istituita la riserva;

  5. dueesperti designati dal Ministro della marina mercantile in relazione alle particolarifinalità per cui è stata istituita la riserva;

  6. unrappresentante delle associazioni naturalistiche maggiormente rappresentative scelto dalMinistro della marina mercantile fra una terna di nomi designati dai comuni medesimi;

  7. unrappresentante del provveditorato agli studi;

  8. unrappresentante dell’amministrazione per i beni culturali ed ambientali;

  9. unrappresentante del Ministero dell’ambiente;

Conapposita convenzione da stipularsi da parte del Ministro dell’ambiente, di concertocon il Ministro della marina mercantile, la gestione della riserva può essere concessa adenti pubblici, istituzioni scientifiche, associazioni riconosciute.

Lacommissione affianca la Capitaneria e l’ente delegato nella gestione della riserva,formulando proposte e suggerimenti per tutto quanto attiene al funzionamento della riservamedesima.

Inparticolare la commissione dà il proprio parere alla proposta del regolamento diesecuzione del decreto istitutivo e di organizzazione della riserva, ivi comprese leprevisioni relative alle spese di gestione, formulata dalla Capitaneria o dall’entedelegato.

Ilregolamento è approvato con decreto del Ministro dell’ambiente, di concerto con iMinistro dell’ambiente, di concerto con il Ministro della marina mercantile, sentitala Consulta per la difesa del mare dagli inquinamenti.

29.Presso il Ministero della marina mercantile è istituita la sezione del Consiglionazionale per la protezione dell’ambiente avente specifica competenza per tutte lequestioni relative alla tutela e alla protezione dell’ambiente marino.

Lasezione è composta da 13 membri scelti fra persone di particolare qualificazione ecompetenza nella materia della tutela e protezione dell’ambiente marino, di cui:

  1. cinquein rappresentanza dei Ministeri della marina mercantile, dei beni culturali ed ambientali,dell’agricoltura e foreste, del turismo e spettacolo, della ricerca scientifica,designati dai rispettivi Ministri;

  2. duein rappresentanza delle regioni designati dalla Commissione di cui all’articolo 13della legge 16 maggio 1970, n. 281;

  3. duein rappresentanza dei comuni rivieraschi, scelti dal Presidente del Consiglio su rose dinomi formate dalle associazioni di enti locali maggiormente rappresentative in camponazionale;

  4. duein rappresentanza degli enti ed organizzazioni operanti nel campo della difesa dellanatura e dell’ambiente maggiormente rappresentativi in campo nazionale, scelti dalPresidente del Consiglio su rose di nomi formate dagli enti e dalle associazioni medesime;

  5. duedocenti di discipline attinenti alla tutela dell’ambiente marino scelti dalPresidente del Consiglio.

Incaso di mancata designazione di membri entro un mese dalla richiesta, il Consiglionazionale è convocato e delibera con i membri già designati, purché di numero noninferiore alla metà più uno dei propri componenti.

Lasezione è nominata con decreto del Presidente della Repubblica, su proposta delPresidente del Consiglio, e dura in carica cinque anni. I membri nominati nel corso delquinquennio in sostituzione di altri durano in carica fino alla scadenza del mandato deisostituiti.

Lasezione è presieduta dal Ministro della marina mercantile o da un suo delegato.

30.Per violazione dei divieti o dei vincoli contenuti nel decreto di costituzione dellariserva si applica, salvo che i fatto costituisca reato, la sanzione amministrazione dalire 200.000 a lire 5 milioni

LaCapitaneria di porto applica la sanzione di cui al comma precedente e provvede allaconfisca delle cose, strumenti ed attrezzi attraverso i quali si sia commessa laviolazione.

Ilviolatore è tenuto altresì alla restituzione dei quanto comunque asportato dallariserva.

31.Nella prima applicazione della presente legge, l’accertamento di cui al secondocomma dell’articolo 26, ha luogo con riferimento alla seguenti aree:

1)Golfo di Portofino;
2) Cinque Terre;
3) Secche della Meloria;
4) Arcipelago Toscano;
5) Isole Pontine;
6) Isola di Ustica;
7) Isole Eolie;
8) Isole Egadi;
9) Isole Ciclopi;
10) Porto Cesareo;
11) Torre Guaceto;
12) Isole Tremiti;
13) Golfo di Trieste;
14) Tavolara, Punta Coda Cavallo;
15) Golfo di Orosei, Capo Monte Santu;
16) Capo Caccia, Isola Piana;
17) Isole Pelagie;
18) Punta Campanella;
19) Capo Rizzuto;
20) Penisola del Sinis, Isola di Mal di Ventre.

32.Per l’onere derivante dall’attuazione degli articoli 26 e 28 è autorizzata,per il periodo 1982-1985, la spesa complessiva di lire 3.000 milioni, da iscrivere nellostato di previsione della spesa del Ministero della marina mercantile secondo le quote chesaranno determinate in sede di legge finanziaria di cui all’art. 11 della legge 5agosto 1978, n. 468.

Laquota relativa all’anno 1982 è determinata in lire 500 milioni.

Si precisa che la pubblicazione di questo testo di legge non e' ufficiale e non e' coperto dai diritti d'autore ai sensi dell'art. 5 della Legge 22/04/1941 n. 633 e successive modifiche ed integrazioni. Il copyright si riferisce alla elaborazione e alla forma di presentazione dei testi stessi.


Video: Až budeš na vojně 03 - Tankisté 1982


Predchádzajúci Článok

Hojenie rán rastlinami: Získajte informácie o rastlinách s liečivými vlastnosťami

Nasledujúci Článok

Echeveria 'Melaco'